Zásnuby

Jedného dňa sa v mojom srdci, ktoré bolo často v pochybnostiach či strachu, s nejakými tými zraneniami, zrodila túžba. Túžba, ktorou by Boh dal súhlas a povzbudenie pre ťažké chvíle, istotu. A ako sa mi Boh pred pár rokmi prihovoril cez dúhu v sne, tak dúha by bola re mňa znamením v kľúčových momentoch môjho života. Dni sa míňali, na túžbu som nemyslela, iba s plynúcim časom sa stupňovali pocity očakávania a neskôr aj strachu s neznámeho.

Pod kvapkami hučiaceho vodopádu v dobrodružnom týždni, s výhľadmi na údolie a kopce pripomínajúce scénu z Narnie, pri čistej vode modrajúcej sa v slnečnej krajine.... Tam mi v hlave znela pieseň, zatúžila som po Tebe, Bože, a Tvojom daždi... A v Jeho srdci si vzbudil túžbu, že toto je to naše kľúčové miesto...

V iné dni, s náznakom exotiky a pohľadom na more si ma v piesni pozýval do neznáma a napriek môjmu strachu som vedela, že ma budeš sprevádzať. V túžbe, nech nikdy nezídem z Tvojej cesty, som sa rozhodla povedať áno ceste, po ktorej ma zavoláš kráčať. Moje predstavy boli nejaké, ale vedela som, že Tvoje predstavy sú väčšie. A v ten večer som si spomenula na dúhu, v ktorú som ale nemala odvahu veľmi dúfať aby som nebola sklamaná.

S pokojom v srdci som vykročila do ďalšieho dňa. Dňa, ktorý bol vrcholom nášho spoločného dobrodružstva v Slovinsku. 

Pokropení vodou z vodopádu, povzbudení nenápadnou dvojitou dúhou, nasýtení dobrým jedlom, s láskyplným pohľadom jeden na druhého... Na mieste kde sila vôd narážala na zem, jemné kvapky hladili turistov rôznych národností, s pokojom v mojom srdci a obklopení kvetmi... So scenériou, ktorú pripravil sám Boh a naše rozhodnutie potvrdil dúhou predtým, vtedy aj potom... 

Áno...

Text a foto: MatiPupa