Za volantom s Pannou Máriou

Tento článok vzniká, pár mesiacov neskôr po úspešnej  skúške z autoškoly. Určite ste počuli o tom, ako biblickí ľudia či rôzni svätí vyjednávali s Bohom. Ako ľudia asi nie sme v postavení, aby sme si niečo také k Bohu dovoľovali, ale ja som rebel. Troška som povyjednávala s Pannou Máriou. 

Môj vzťah k Panne Márii sa začal budovať asi pred rokom a pol, keď som sa dala na cestu Pompejskej novény. Ide o 54-dňovú novénu, kedy sa každý deň človek pomodlí 3 ružence za jeden konkrétny úmysel. Približne v tom čase som sa dostala aj ku knižke Márie Valtorty - Evanjelium ako mi bolo odhalené, kde sa písalo podrobnejšie o Panne Márii, Jozefovi, Ježišovi... A tak som si ruženec nejak obľúbila, a preto, keď bolo treba plánovať posledné jazdy v autoškole a pomaly sa blížilo k prihlasovaniu na skúšky, Pompejskú novénu som sa začala modliť znovu. Jej ďakovná časť, teda druhá polovica, začala práve v deň poslednej jazdy v autoškole. Čítala som svedectvo o tom, že deň, ktorý bol zakomponovaný v úmysle sa odohral práve v posledný deň novény. Predpokladala som teda, že Boh to vymyslí tak perfektne, že skúšky budem mať v posledný deň alebo približne v tom čase, ako som novénou končila. Novénu som skončila v nedeľu, v utorok ma čakali skúšky, v pondelok som si stihla zajednať kondičnú jazdu, aby som si po týždňoch nešoférovania na riadenie auta pospomínala. 

Oboznámená s informáciou, že policajti na skúškach autoškoly v Banskej Bystrici sú veľmi prísni a nikoho nenechajú prejsť na prvýkrát, som sa modlila ostošesť... A mnohí ľudia tiež. Mala som pocit, ako keby som bola za volantom a armáda ľudí za modlitbovým volantom so mnou. A ako to celé skončilo? Pán policajt vyzeral prísne, ale bol veľmi milý. Pripomínal mi môjho bratranca hasiča, takže tam bolo aj niečo familiárne. A prvá skúška autoškoly, vďaka Bohu, Panne Márii a modlitbovej armáde skončila hneď na prvýkrát úspešne. 

Ruženec má svoje čaro, keď si k nemu nájdete cestu. Stal sa veľmi príjemnou súčasťou môjho života. :)