Pôstne myšlienky
Dnes je Popolcová streda a počas môjho kráčania mestom s prázdnym žalúdkom som cítila vábivé vône a obrázky jedla na každom kroku. Prinieslo to so sebou rozmýšľanie o tom, ako pokušenie číha na každom kroku. S predchádzajúcich skúsenosti viem, ako po takýchto dňoch aj to najjednoduchšie jedlo nesmierne chutí. No tiež mi napadla myšlienka, akým konzumným spôsobom života sa v súčasnosti žije.
Takže aký zmysel vidím v postení sa? Na jednej strane tu je ocenenie aj toho najjednoduchšieho jedla po tom, ako bol človek hladný. Zrazu si váži a vychutná pokrm intenzívnejšie, pretože ho nemá každú chvíľu... Vyjde zo zóny prejedania sa a zajedania stresu do zóny odopretia si...
...a s tým súvisí druhá strana zmyslu pôstu. Istým spôsobom máme vďaka pôstu možnosť spomaliť, určiť si priority, usporiadať rebríček hodnôt, zamyslieť sa... Človek si pomyslí, že je to len jeden z ďalších náboženských príkazov, ktoré musí dodržiavať. Ale to nie je pravda. Pôst je určený pre naše dobro a dobro našej duše. V kozumnom svete kde jedlo a iné materiálne veci má vysoké a veľmi dôležité miesto v rebríčku hodnôt si častokrát neuvedomíme, že jedlo je určené na obživu a prežitie, a nie na naplnenie duše. Duševný pokrm spočíva v iných veciach. Keď pôstne dni nezoberieme ako dar a nedodržíme ich, sami seba o veľa ukrátime a diablovi nahrávame do kariet. Prečo? Lebo jemu sa páči konzumný spôsob života. Páči sa mu, keď zameriavame svoju pozornosť na jedlo, na telo, na materiálne veci... Pretože vtedy nehrozí veľké riziko sa zastaviť a rozmýšľať nad vecami, ktoré sú väčšie ako jedlo, telo a materiálne veci. A tým sa my môžme dostať do pasce a zacykliť sa v svete, kde už pôsobenie diabla narobilo dosť škôd.
Rozumiem, že držať pôst v dnešnom svete nie je vôbec jednoduché. Pokušenie na každom kroku, ľudia v okolí, ktorí o takých dňoch ani len netušia. Možno cítime, že sme na to sami. Ale verím, že tu v takých dňoch môžme byť jeden pre druhého a hlavne máme Boha, ktorý naplní srdcia v chvíľach, keď sme hladní. Pointa Popolcovej stredy nie je nejesť. Jej pointa je mať jedlo (3krát) na prežitie a pomedzi to... možno priestor na zamyslenie, priestor na sebazaprenie a trénovanie ovládania. Priestor na ocenenie toho, čo sme nemali vo chvíľach, keď to máme... Priestor, ktorý je darčekom pre nás. Ja som za takýto darček veľmi vďačná. A čo vy?
P.S. Určite som nevystihla celú podstatu pôstu. Nie som teológ, takže ostatné už nechám na odborníkov. Iba som chcela priniesť taký iný pohľad. :)