Nikdy nie si na nič sám

Dnes, pri čítaní zamyslení k biblickým veršom mi do očí vrazilo jedno slovo. Ovečka. ,,Riekol mu Ježiš: Pas moje ovečky!" Jn 21,17 Ježiš hovorí moje ovečky... Ježišove ovečky... Božie ovečky... A preto...

Milý čitateľ, milá čitateľka!

Možno v Tvojom živote teraz ide všetko podľa plánu a prežívaš slnečné dni.
Možno kráčas isto a priamo a vieš kam ideš.
Možno sa cítiš neistý a nevieš, ktorou cestou sa vydať.
Možno si žiješ pokojným životom.
Možno akurát blúdiš.
Možno máš pocit, že sa všetko rúca spod kontroly.
Možno na teba letia jedna vec za druhou a ty sa nestíhaš uhýbať.
Možno máš pocit, že...
Možno...
Možno...
Možno...

Ale vieš, čo je skvelé? Že na to nie si sám. Nemusíš v tom byť sám.  Ako Ježišove ovečky máme to privilégium byť rozmaznávaní samotným Kráľom, lebo on svojim ovečkám neodoprie Jeho lásku. Prijmime toto privilégium Božích detí, ktorými sme sa stali skrze Ježišovo utrpenie a zmŕtvychvstanie.

Obrázok: Alžbet Dubovská