Kde bolo, tam bolo... Zoznámenie

Kde bolo tam bolo, bola raz planéta Zem a na istom Euroázijskom kontinente sa písal máj 2020. Niektorí ľudia spali, niektorí jedli, iní chceli skúšať nové a bláznivé veci a medzi tými tretími som bola aj ja. Vzniklo z toho niečo, čo nik nepredpokladal... A o tom vám ja a Ďuri napíšeme. Ako to cele začalo?

M: Končila prvá vlna korony, opatrenia sa uvoľňovali a ja som mala chuť urobiť niečo bláznivé, čo som ešte v živote neskúsila. Istá kamarátka mi dala chrobáka do hlavy, že sa ideme prihlásiť na zoznamku a nájsť si tam spoločného kamaráta, ktorý sa s nikým nestretáva a nenakazí nás kovidom. To znelo dobrodružne, ale len v prípade, že by sme mali každá vlastný profil. Tak som si povedala, že však zo srandy skúsim, čo to je za vec a môj profil bol na svete. Prvá zoznamka "vydržala" kvôli spamu iba deň. No o týždeň neskôr prišla kamarátka s tým, že si vytvorila profil na Tinderi a tam ti môže napísať iba človek, s ktorým máš vzájomnú zhodu. 

Ď: Moja motivácia prihlásiť sa na Tinder bola serióznejšia. Cieľom bolo niekoho si nájsť. Môj spolužiak si touto cestou niekoho našiel a niekoľko mesiacov im to spolu fungovalo, tak som si povedal, že to skúsim. Mal som zopár zhôd, ktoré nikam neviedli, vždy to ostalo pri písaní a tam to skončilo. Po skoro roku som to šiel vzdať a aplikáciu som už-už šiel odinštalovať. Na poslednú chvíľu som si to rozmyslel a dal tomu ešte jeden pokus. Otvoril som aplikáciu ešte jedenkrát a tam mi vyskočili štyri štvorce, pod ktorými sa skrývali ľudia, ktorí mi dali like. Na jeden som mohol kliknúť a práve vtedy som klikol na Maťku.

M: Na Tinderi mi behom dňa naskočilo niekoľko zhôd. Nikdy som ale nepísala chalanovi prvá. Však nech sa oni posnažia. S pár ľuďmi som popísala a tiež. Pravidelne a od prvých dní môjho bytia na Tinderi mi veľmi pekne a kamarátsky písal istý Juraj, čo mi vyhovovalo, lebo to bolo nenútené a milé. Medzitým som ale na stretnutí s niekym iným, ale popri tom som stále myslela na toho milého Juraja a nevedela sa dočkať, kedy prídem domov a budeme si znova písať. Nebudem ho porovnávať s chlapíkmi, ktorí si po jednom dni popýtali Instagram, ale Ďuri mi písal zozačiatku len na Tinderi a to spôsobom: Čo porábaš? Ako prežívaš karanténu? Akú hudbu počúvaš? Približne po týždni-dvoch si vypýtal Instagram, kde sme pokračovali našou kamarátskou konverzáciou. Po nejakých troch týždňoch, keď sme si tak filozofovali, tak navrhol, že ak budem chcieť, môžme si niekedy zafilozofovať aj naživo pri káve alebo tak...

Ď: Mne sa tiež páčil štýl Maťkinho odpisovania. Odpovede boli pekné a dlhé a konverzácia sa vyvíjala prirodzene. Z Maťky nebolo treba ťahať odpovede ako z chlpatej deky. :D Predtým ako sme prešli na Instagram som si vymazal ostatné zhody. Raz sa ma Maťka spýtala, že či si píšem aj s inými babami. Vtedy som už vymazal aj Tinder a písal si už iba s Maťkou na Instagrame. Môj štýl písania a si nebol úplne najtypickejší, ktorí by človek očakával na Tinderi. Nikam som sa neponáhľal a chcel som najprv zistiť, s akou osobou si píšem. Tento štýl sa nestretol s pochopením u predchádzajúcich ľudí na Tinderi, ale nechcel som ho meniť, lebo to som bol ja. Ale ani to neľutujem, lebo práve tento štýl sa Maťke zapáčil...

Takto kamarátsky a milo sme si písali niečo vyše mesiaca. Väčšinou vždy napísal prvý Ďuri, ale párkrát som to už nevydržala, tak som napísala aj ja. Čo bolo ďalej zistíte nabudúce...