Cesta storočím, cesta životom
Po roku by som zase rada pouvažovala nad cestou životom, ktorá je plná radostí aj strastí, krásnych chvíľ aj dojemných chvíľ... nad vráskami, ktoré prezrádzajú životné skúsenosti a šedinami znázorňujúcimi krásu múdrosti.
Čo je životným poslaním človeka či zmyslom života? Či tvojim osobným poslaním? Určite by sa našli rôzne odpovede. Ja si myslím, že som tu na to, aby som sa niečo naučila, niečo zažila a hlavne spravila svet krajším než je. Život je cesta, ktorou si prechádza každý. A naša drahá babička Žofka si jej prešla už celý kus. Včera oslavovala 100. narodeniny. Možno by bolo dobré sa jej pri najbližšej príležitosti spýtať, aké je jej životné poslanie...
Moja najskoršia spomienka s prababičkou je pravdepodobne v jej domčeku v Oravskej Jasenici, s jednou izbičkou kde mala 2 postele, stolík so stoličkami, skriňu, sedačku, kredenc, veľké okno s výhľadom do záhrady jej syna... Do izbičky sa išlo cez malú verandu kde bol vchod aj do kúpeľne. Malé, milé, útulné. Ešte si pamätám aj jej svadobnú fotku zavesenú na stene a nejaké obrázky Ježiša či Panny Márie. Chodievali sme ju tam s maminkou a babičkou pravidelne navštevovať a ja som dostala vždy nejaké cukríky. A keď sme tam boli počas vianočných sviatkov tak mala stromček ozdobený vtáčikmi. Keď bolo pekné počasie tak sa prechádzala a nikdy nevynechala príležitosť zájsť na omšu. Teraz už býva u svojich detí, ale omše počúva v rádiu a neprejde deň bez modlitieb.
Naša babička je 1. človekom v Oravskej Jasenici od roku 1900, ktorý sa dožil 100 rokov. Musí to byť úžasné vidieť ako sa vodilo a stále vodí jej 6 deťom, radovať sa ich prvým potomkom, ktorých počet narástol na 25 a tiež vidieť väčšinu svojich pravnúčat - zatiaľ ich je 45. Nie každý sa môže pochváliť aj prapravnúčatami, no babička Žofka môže. Má ich 8 a ďalšie medzi nás čoskoro pribudnú.
Viem, že babička to v živote nemala veľmi ľahké, a preto si myslím, že sa od nej môžme v mnohom inšpirovať. Lebo za vráskami, sivými vlasmi a unavenými očami sa vždy skrýva niečo viac. Príbeh, cesta - niekedy slnečná, inokedy daždivá. Človeka stretne neraz aj krupobitie, hurikán. Ale vždy sa ukáže aj dúha. To je život. No práve kvôli tým dúhovým a slnečným momentom, ktoré prichádzajú sa oplatí žiť. Túžba po živote, vytrvalosť a rozhodnutie nevzdať sa, ale vždy ísť ďalej aj v ťažkých chvíľach nás môže zaviesť veľmi ďaleko. A čo je hlavné, nikdy v tom nie sme sami. Vždy je Niekto nad tým všetkým, kto nás podrží.
A tak by som po roku babičke Žofke znovu rada popriala nádherné narodeniny a vyjadrila svoj obdiv za jej životnú silu a vytrvalosť. Práve z ťažkých chvíľ sa môžme učiť sile a tie krásne si vychutnávať. Naši predkovia nás môžu inšpirovať v tom, aby sme sa nebáli skúšok, ale vždy smelo išli vpred. Ďakujem Ti, babička, za Tvoj príklad a za to, že si medzi nami. Nech Ťa Boh aj naďalej vedie Tvojou cestou životom.
Ak si chcete prečítať zamyslenie pri príležitosti minuloročných narodenín babičky Žofky, kliknite tu.
Druhá fotka je moja, ale prvú som si vypožičala zo stránky Oravská Jasenica na Facebooku. Pravdepodobne to fotila jedna z mojich tiet, tak dúfam, že to nikomu nevadí... Ak áno, tak ma pokojne kontaktujte. :)))